Karl Rahner, azda najväčší teológ 20. storočia, mal odvahu predložiť biskupom Druhého vatikánskeho koncilu revolučnú koncepciu "anonymných kresťanov". O tejto náročnej téme len toľko, čo som sám pochopil: Rahner tvrdí, že tí, ktorí nepoznajú Boha, ale majú radi ľudí (čo je srdcom každého pravého náboženstva), sú na jednej vlne s tými veriacimi, ktorí lásku k Bohu a blížnemu majú nielen v ústach, ale aj v srdci a činoch.
Vďaka tejto koncepcii Druhý vatikánsky koncil našiel chápajúce a láskavé slová pre osoby iného presvedčenia. Po ňom sa katolík už nemusí báť, že jeho priateľ - ktorý nechodí do kostola - príde bezpodmienečne do pekla a nemusí považovať za svoju svätú úlohu obrátiť tzv. neveriacich za každú cenu. Vie, že predovšetkým má s nimi žiť v pokoji a láske a viesť s nimi otvorený dialóg ako nástroj vzájomného porozumenia.
Naopak, sú ľudia inej ako kresťanskej kultúry, ktorí objavujú v kresťanoch "anonymných humanistov", ktorí zdieľajú najkrajšie ľudské hodnoty, akými sú sloboda, ľudskosť, porozumenie pre ľudí na okraji spoločnosti. Najlepšia priateľka Ivetky Hudákovej (za slobodna Korčákovej), ktorá podľa vlastných slov vídala Pannu Máriu na hore Zvir, zhovárala sa s ňou a je takpovediac jej hovorkyňou, nie je veriaca, a Ivetka si s ňou predsa výborne rozumie. To som sa dozvedel na webových stránkach dokumentárneho filmu "Ivetka a hora" (prvá cena za český dokumentárny film 2008), ktorý už beží aj v slovenských kinách.
Za týchto predpokladov ma ani veľmi neudivuje, že jednu z najkrajších básní o Bohu napísal Attila József (2), ktorý mal málo spoločného s kostolom, s Cirkvou a s Bibliou. Je napísaná vo voľných veršoch, jej sila je v neočakávaných prechodoch, symbolike a sugestívnych obrazoch. Ak chcete, prečítajte si ju.
Boh
Videl som, Pane, tvoje vrchy
A ja som taký maličký.
Rád by som bol veľký, tebe podobný,
Aby som sa mohol posadiť, môj Pane, na tvoj prah,
Položil by som tam svoje srdce,
Ale môže sa ti páčiť moje drobučké srdce?
V dunení tvojich vrchov
Stráca sa jeho slabučký tikot
A pod mojou posteľou spáva smútok:
Prečo to neviem omnoho krajšie?
Ako vrchy a ako trávy
V ich srdci horia pekné zelené ohne
Aby všetky unavené chrobáčiky trafili domov, keď sa zvečerieva
A ty s otvorenou dlaňou, po kolená v žblnkotavom pokoji
Stojíš tam na konci ich cesty -
Nechcem ťa rušiť, môj Pane,
Zahľadíš sa ponad naše malé kvety.
Okrem básne o Bohu spája ho s kresťanmi aj extrémna citlivosť pre vydedencov spoločnosti: videl človeka aj v zločincoch. Pamätám si úryvok z jednej jeho básne:
Vysvetli svojmu dieťaťu:
Lupiči sú ľudia. (V maďarčine má to skvelé rýmy a rytmus.)
Možno ani nevedel, že je to aj rýdzo kresťanský postoj. Podľa evanjelia ako prvý vošiel do neba lupič, nazývaný pravý lotor; apoštol Pavol, najviac uznávaný kresťanský misionár, priznáva spoluúčasť na vražde diakona Štefana a kruté prenasledovanie kresťanov. Poznám útle žieňa, ktoré vo svojom voľnom čase pravidelne navštevuje väzňov a pomáha im zvládnuť ich pošramotený život.
Keby ju Attila József mohol stretnúť, mal by radosť, že našiel spriaznenú dušu.
Poznámky
(1) Názov je nepresný, Attila József mal obdobia vzbury, pochybovania aj popierania Boha, ale inokedy prejavoval hlboký osobný vzťah Bohu. Pozri
(2) Meno básnika v slovenčine má byť Attila József, nie opačne.