Poznámky ku kultúre komunikácie

Autor: Ladislav Lencz | 4.8.2009 o 19:15 | Karma článku: 8,98 | Prečítané:  2638x

Nedávno sme mali milú návštevu z Talianska. Bola to Slovenka, ktorá žije v Taliansku asi 17 rokov. Odišla ako mladé dievča, ktoré svoje miesto pod slnkom ešte len hľadalo - dnes je to šarmantná a v okruhu priateľov obľúbená dáma. Bavili sme sa aj o Slovensku; zaujímalo ma, ako nás vidí vzdelaná Európanka, ktorá nestratila s nami kontakt. Okrem iného povedala, že jej u nás chýba kultúra komunikácie. Nevieme svoje názory a city vyjadrovať slobodne, otvorene a kultivovane. Ak niekto má iný názor, je nepriateľ, v najlepšom prípade fanatik, nevzdelanec alebo hlupák. Ak sa nám niečo nepáči, spravidla nepovieme nič a dusíme to v sebe, až nakoniec vybuchneme. - Kvôli objektivite obrazu treba dodať, že to neplatí všeobecne, mám na mysli niektoré oblasti verejného, politického, mediálneho, ale aj cirkevného života. Aj v súkromnom živote neraz zbytočne urážame a urážame sa.*

Je to škoda, lebo nechýbajú nám informácie, ako komunikovať. Psychológia a moderná pedagogika vyvinula účinné postupy a zásady efektívnej komunikácie. Dovoľujem si tu predložiť stručný prehľad.

Začnem počúvaním - lebo ťažšie ako hovoriť je počúvať. Človek sa obstojne naučí hovoriť za dva roky - ale počúvať sa musí učiť po celý život.

Ako počúvať, to najlepšie vyjadruje čínsky znak pre počúvanie.

 

listen-2.jpg

Je zložený z piatich jednoduchých znakov. Hovorí, že

- pri počúvaní je dôležitý vzťah k hovoriacemu - negatívny vzťah môže príjem informácií zablokovať;

- počúvať treba nielen ušami, ale aj očami: vnímame neverbálny prejav, ktorý prezradí o osobe hovoriaceho viac ako jeho slová;

- najmä však srdcom: na pochopenie druhého je potrebný dobroprajný záujem, symbolizovaný srdcom, ktorý z času na čas prejavíme prikývnutím, pohľadom, kladením otázok;

- k tomu patrí aj sústredená pozornosť. Sústredený poslucháč veľa pochopí aj z toho, o čom druhý nehovorí; vie vyčítať aj implicitné informácie, ktoré hovoriaci nevdojak komunikuje o sebe, o svojom vzťahu k počúvajúcemu, o svojej aktuálnej nálade atď (metakomunikácia).

Čo sme práve povedali o počúvaní, platí aj o čítaní. Podľa školských testov jeden zo slabých bodov u našich žiakov je porozumenie čítanému textu. Zdá sa, je to problém aj pre dospelých.

 

Čo sa týka hovorenia, tri jednoduché otázky môžu zlepšiť kultúru komunikácie:

1. Povedať, ako to myslím. (Čo tým chcem povedať? Čo pod týmto slovom rozumiem? Pochopili ma správne?)

2. Povedať, prečo si to myslím. (Aké dôvody a skúsenosti ma priviedli k tomu, čo hovorím?)

3. Povedať, čo z toho vyplýva. (Zovšeobecnenie a závery)

Na vysvetlenie treba povedať, že tým istým slovám rôzni ľudia priraďujú rôzny význam, ktorý súvisí s ich predchádzajúcimi skúsenosťami, a tie sú u rôznych ľudí rôzne. Napríklad slovo otec má pre mňa pozitívny význam, lebo som mal dobrého otca, učiteľa, ktorý mal ľudí rád a rád im pomáhal. Ale pre Ďura, ktorého otec týral, slovo otec vyvoláva iné spomienky a má iný význam. Podobne je to aj s inými slovami ako sex, manželstvo, náboženstvo, kňaz, Maďar...

Tri otázky sú zároveň návodom, ako počúvať. Radia skôr, než urobím svoj záver, spýtať sa, ako to myslí, prečo to myslí a čo z toho podľa neho vyplýva.

Učitelia etickej výchovy vyše pätnásť rokov nacvičujú so žiakmi umenie komunikovať; profesor Zelina a ďalší už niekoľko desaťročí učia národ konštruktívnej hádke, - ale na pozitívne zmeny musíme ešte čakať. Príčin je niekoľko, napríklad:

* Nácvik komunikácie trvá niekoľko hodín do roka - ale deti aj dospelí sa zo šťavnatých slov niektorých osobností takmer denne učia iným spôsobom komunikácie.  Mnohé deti to ani nepotrebujú, naučili sa vybraným slovám od kamarátov a doma v rodine.

* Uvedené zásady sú pre niektorých občanov prináročné, a  ich problémy s komunikáciou sú často elementárne. Týkajú sa napríklad slovníka. Zdá sa, ani si neuvedomujeme, že označiť nejaký názor ako "nezmysel", a jeho autora ako hlupáka nehovorí nič o kritizovanom názore; vypovedá len o  kritikovi, o jeho vzťahu k názoru a o jeho (ne)kultúre komunikácie.

 

Niekto môže povedať, že sú to detaily v porovnaní so závažnými problémami dneška. Ale tieto "detaily" patria k príčinám, pre ktoré sa závažné problémy dneška neriešia alebo nedostatočne riešia.

Ak niekoho nepočúvam, lebo som ho apriori odpísal ako zaujatého a nepriateľa,  nebudem schopný prijať od neho informácie, ani tie, ktoré by som potreboval. Potom mi môže chýbať spätná väzba. To platí aj tam, kde by sme to neočakávali. Jedna z najväčších kresťanských osobností minulého storočia povedala: "Potrebujeme neveriacich, aby sme stáli oboma nohami na zemi."

Nepočúvanie, ignorovanie - odborníkov, médií, opozície - v politických a spoločenských systémoch  môže mať priamo dramatické dôsledky. Komunikácia v systéme nefunguje, lebo tok informácií determinuje krátkodobý ekonomický alebo mocenský záujem. Vznikne systém, ktorému chýba spätná väzba, preto ide nevedno kam. Správanie systému namiesto platných informácií určuje lož a nepravda.

Claude Tresmontant (1925 - 1997) vo svojej diplomovej práci, ktorá sa stala bestsellerom, napísal: "Dejiny nás nenechajú zaspať v lži."

Ak sa nenaučíme počúvať a využívať počuté na spätnú väzbu, prebudenie bude veľmi bolieť.

 

Napriek tomu som optimista. Hoci v kultúre komunikácie zaostávame, istý pokrok tu je.

Sú tu napr. vecné diskusie odborníkov o aktuálnych otázkach v rámci relácie Z prvej ruky, trefné analýzy niektorých publicistov, alebo v cirkevnej oblasti kritická analýza náboženského života na Slovensku v Pastoračnom pláne Katolíckej cirkvi na Slovensku 2007 - 2013 (SSV, Trnava 2007).*

Z môjho osobného hľadiska: Za totality som mal iný názor ako vláda, preto som bol považovaný za triedneho nepriateľa, odkrútil som 40 mesiacov v pracovnom tábore zvanom PTP a svoju profesnú kariéru som začal ako robotník

Teraz mám iný názor ako vláda a pán Skywalker, a tu sa prejavil ten pokrok. Vláde to neprekáža, a pre pána Skywalkera nie som nepriateľ, iba "náboženský fanatik", ktorý zastáva "hlúpy kresťanský názor".

Mojich 40 mesiacov v PTP malo prekvapujúce pokračovanie: dostal som jednorázové odškodnenie a zvýšili mi dôchodok. Vďaka tomu stačí na pokrytie životných nákladov, ba aj na internet.

Titul náboženského fanatika ma zas inšpiroval k napísaniu tohto blogu. Som za to vďačný - ktovie,  koľko dobrého prinesie.

 

* Odstavec doplnený 5. 8. o 8:13 hod.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Nacionalistický kňaz pomáha šíriť propagandu ĽSNS

Ján Košiar, ktorý otvorene podporuje kotlebovcov, píše pre časopis Zväzu protikomunistického odboja. Magazín platí ministerstvo vnútra.

KOMENTÁRE

Antifašisti ani antikomunisti to nepochopili

Neexistuje sloboda len pre jednu vybranú skupinu.

EKONOMIKA

Volkswagen: Odborári dostali to, čo sme im núkali pred štrajkom

Na jar ponúkal Volkswagen zvýšenie platov o 12 percent.


Už ste čítali?