reklama

Môj zlodej

Je tomu vyše dvadsať rokov, našej priateľke zomrel manžel a zádušná omša bola v nedeľu ráno v Marianke. Sľúbil som vdove, že ju a jej syna tam odveziem. Ráno idem k autu, sadnem si za volant a chcem auto naštartovať - nič. Otočím kľúčom ešte raz - opäť nič. Až teraz som sa pozrel na prístrojovú dosku: nesvieti. To bude niečo horšie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (19)

Otvorím kapotu - batéria nikde. Nejaký občan chcel ušetriť a autobatériu si obstaral zdarma. Už som v živote stratil aj viac, ale vzhľadom na okolnosti to bolo veľmi trápne. V prvom momente som myslel len na našu priateľku, hneď som jej zavolal; už ani neviem, ako sa dostali do Marianky, ale iste sa podarilo nájsť náhradné riešenie. Až potom som myslel na batériu, na zlodeja a na seba. Bol to šikovný a ohľaduplný zlodej, kapotu pri tejto operácii ani nepoškriabal.

Sám sa tomu divím, ale ostal som pokojný, nepociťoval som hnev. Prečo to asi urobil? Prvé, čo ma napadlo: toto sa stalo, aby som sa za neho pomodlil. Možno sa za toho chudáka ešte nikto nepomodlil. „Otče náš ... odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame..." Aký je tento starobylý text blízky životu, ako pamätá na všetky potreby a situácie. Spomenul som si na brilantnú esej G. K. Chestertona o krádeži. Zlodej samým činom vylučuje seba z ľudskej spoločnosti; možno si to neprizná, ale kdesi v kútiku duše cíti, že už nemá právo na dôveru ľudí, na prijatie ostatnými. Kto ublíži druhému, ublíži predovšetkým sebe.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zlodejina je oveľa viac rozšírená ako by sme si to mysleli. Sú zlodeji, ktorí okrádajú iných o čas, o duševné vlastníctvo, o pokojný život bez konfliktov, o občianske práva. Niektorí kladú otázku, či do tejto kategórie nepatria aj burzové operácie, privatizácie a poštátnenia. A čo máme povedať o rodičoch, ktorí pripravia deti o šťastné detstvo, o zvodcoch, ktorí vtiahnu ľahko ovplyvniteľných ľudí do kriminálnych akcií, o zberateľoch ľúbostných trofejí, ktorí zahrajú veľkú lásku a keď dosiahnu svoje, pustia svoju obeť k vode.

Je veľa spôsobov, ako ublížiť druhým, ale jedno majú spoločné: kto ubližuje druhým, ubližuje zároveň sebe, aj keď si to neuvedomuje. Možno ma niektorí budú považovať za hlupáka, ale týchto ľudí ľutujem. Mohli by byť šťastní ako my; sami si zavinili, že nie sú; ale je mi ich ľúto, potrebovali by pomoc.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Od tej doby, keď mi niekto ublíži, moja prvá reakcia je, že sa za neho pomodlím a v duchu mu odpustím. Potrebuje to, lebo ublížil aj sebe. Ale chránim tým aj seba: lebo najväčšia škoda, ktorú možno utrpieť, nie je tá majetková, ale zlosť a hnev, túžba po odplate, vnútorné zranenia a negatívne emócie, spôsobené ublížením, ktorých sa človek niekedy ťažko zbavuje.

Na to Otčenáš je dobrý liek. „Odpusť nám, ako aj my odpúšťame." Nemá každý náboženskú vieru, ale tu nejde (len) o Evanjelium, ide (aj) o naše duševné zdravie.

Ladislav Lencz

Ladislav Lencz

Bloger 
  • Počet článkov:  35
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Vášnivo rád sa učím, vďaka tomu sa necítim starý. Učím sa od svojej manželky, detí, vnúčat - aj tým, že píšem blogy. Veľa som sa naučil od svojich študentov a od ľudí iných názorov, včítane kritikov mojich blogov. Čo som pochopil, snažím sa odovzdať druhým - so striedavým úspechom. Od Ježiša sa učím najťažšej disciplíne: byť láskavým človekom a pomáhať. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu