Talent, ktorý by sme nemali zakopať

Autor: Ladislav Lencz | 13.12.2009 o 12:39 | Karma článku: 10,73 | Prečítané:  2669x

Sloboda po roku 1989 mala aj obete, jednou z nich je môj priateľ, volajme ho Imro. Dom, kde bývajú, potreboval generálku, tak po novembri začal podnikať, aby na to mal a aby svojim deťom lepšie mohol pomáhať. Rozvíjalo sa to sľubne, ale jeho spoločník ho podviedol a jemu ostali len dlhy a skrachovaný podnik Banálna story, v našich najnovších dejinách mnohokrát opakovaná. Jeho však veľmi trápila, dostal z toho mozgovú príhodu. Je ochrnutý, nechodí, je v domácom ošetrení, stará sa o neho jeho manželka. Robí to už vyše osemnásť rokov bez dovolenky, len s 2 - 3 niekoľkodennými prestávkami, keď Imro na niekoľko dní musel do nemocnice.

Ak niekto vážne ochorie, príbuzní a priatelia ho navštívia raz, niektorí dvakrát - a dosť. Deti občas, najmä na výročité sviatky alebo keď je to potrebné z praktických dôvodov - veď majú svojich starostí viac ako dosť. Ja ako dôchodca som na tom lepšie, v návštevách pokračujem dodnes - nie tak často, ako by som chcel a možno aj mal, ale pokračujem.

Všetko išlo pomerne dobre až po druhú mozgovú príhodu. Po nej už roky ani s pomocou druhých nestáva z postele, maximálne sa s pomocou manželky posadí. A stratil reč: všetko rozumie, môže pozerať televíziu, ale nemôže hovoriť, vydáva len neartikulované zvuky. V istom období to robil často a hlasite, v posledných mesiacoch trochu menej. Aj vtedy, keď som prišiel.

- Imro, bolí ťa niečo? - pýtal som sa raz. Potrasie hlavou, nič ho nebolí.

- Hneváš sa? - pýtam sa ďalej. Nie, nehnevá sa. Možno sa mu uľaví, keď pokrikuje.

Radím sa s jeho manželkou: možno mu prekáža, že sa my spolu bavíme a on sa nemôže zapojiť do konverzácie. Aj mňa mrzí, že sa s ním nemôžem normálne porozprávať. Dozvedám sa, že to je problém aj detí a (dospelých) vnúčat, s výnimkou jednej vnučky, ktorá dokáže s ním veľmi dobre komunikovať.

Tu som spozornel: ak to dokáže jeho vnučka, mal by som to dokázať aj ja.

Pri najbližšej návšteve urobil som z podania ruky slávnostný obrad. Sadol som si k nemu čo najbližšie tak, aby vnímal moju blízkosť a videl ma. Pri rozhovore s jeho manželkou som sa častejšie obracal k nemu, dával som mu jednoduché otázky, na ktoré môže prikývnuť alebo potriasť hlavou a tak vyjadriť nesúhlas.

Účinok ma prekvapil. Prvý raz po dlhej dobe sa usmieval, nie raz, ale zakaždým,  keď som sa k nemu obrátil. Som nadšený touto zmenou - musím ho častejšie ako dosiaľ navštevovať.

Možno to nepriamo pomáha aj Imrovej žene. Nemá to ľahké, všeličoho  sa musela vzdať, z dvíhania a skláňania sa nad posteľ má problémy s chrbticou. Je to svojou vzdelanosťou a rozhľadom mimoriadna žena. Žasnem, koľko vzácnych osobností pozná, je živou encyklopédiou slovenských kultúrnych dejín. Paradoxne, z týchto návštev odchádzam s pocitom človeka, ktorý zažil niečo pekné a bol štedro obdarovaný.

Raz sme s ňou hovorili o žene, ktorá vyorala hlbokú brázdu v našom po-novembrovom živote. Aj ona ju pozná, hovorí, že si ju veľmi váži, potom si povzdychne:

- Trápi ma, že ja som svoj talent zakopala.

Nie, drahá Zorka, nevšedným spôsobom si rozvinula vzácny talent:

lásku, ktorá sa o milovaného človeka dokáže verne starať.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Milan Kňažko: Usadilo sa tu klamstvo a zakráda sa k nám aj strach

Keď nie ste aktívny v obrane svojich práv, prídete o ne, tvrdí MILAN KŇAŽKO.

KOMENTÁRE

Dankova čitáreň búra hranice slovenskej politiky

Aký trest by si aktéri kauzy zaslúžili?

DOMOV

Pri kontrole pošty sa Danko môže pozrieť do zahraničia

Preverovanie zásielok robí aj pošta. Obálky však neotvárajú.


Už ste čítali?